Ako však pripomína AFP, štúdiu nemožno považovať za priamy dôkaz toho,
že sedavý životný štýl je zodpovedný za rozdiel v priebehoch choroby.
Ide o pozorovaciu štúdiu, nie klinickú, a mieru svojej aktivity
nahlasovali samotní účastníci.
Vyššie riziko ťažkého priebehu covidu než ľudia so sedavým životným
štýlom majú podľa štúdie len ľudia s vysokým vekom a osoby, ktoré v
minulosti podstúpili transplantáciu nejakého vnútorného orgánu.
V porovnaní s inými tzv. meniteľnými rizikovými faktormi, teda
činiteľmi, ktoré môže jednotlivec ovplyvniť svojím správaním, bola
fyzická nečinnosť tým najvýznamnejším. Autori štúdie ho pritom
porovnávali s fajčením, obezitou a vysokým tlakom.
Priemerný vek účastníkov štúdie bol 47 rokov, 60 percent boli ženy a ich
priemerný index telesnej hmotnosti (BMI) bol 31, čo je tesne nad
hranicou obezity. Všetci pacienti uviedli, ako často sa pred pandémiou
venovali fyzickej aktivite. Približne 15 percent uviedlo, že týždenne
cvičilo 0-10 minút, 80 percent uviedlo 11-149 minút fyzickej aktivity za
týždeň a sedem percent cvičilo v súlade s odporúčaním britského rezortu
zdravia, teda 150 a viac minút týždenne.
Osoby, ktoré cvičili najmenej, mali po zohľadnení rozdielov až dvakrát
vyššie riziko, že budú s chorobu hospitalizovaní než tí, čo cvičili
najviac. Zároveň mali 73 percent vyššiu šancu, že budú vyžadovať
intenzívnu starostlivosť, a mali aj 2,5-krát vyššiu úmrtnosť.
V porovnaní s účastníkmi, ktorí cvičili príležitostne, mali osoby so
sedavým životným štýlom o 20 percent vyššiu šancu hospitalizácie a o 32
percent vyššiu úmrtnosť.
Medzi predispozície najviac spájané s ťažkým priebehom covidu patrili
doteraz vysoký vek, mužské pohlavie, cukrovka, obezita či
kardiovaskulárne ochorenia, sedavý životný štýl však nie, pripomína AFP.